Zakladajúci členovia
Frontpage Slideshow | Copyright © 2006-2011 JoomlaWorks Ltd.

TTSK Trnava

TTSK
551 441obyvateľov, 4 148 km2 Územie vyššieho územného celku Trnavský samosprávny kraj o rozlohe 4 148 km2, s počtom 551 441 obyvateľov tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Skalica, Senica, Piešťany, Hlohovec, Trnava, Galanta a Dunajská Streda. Samosprávny kraj sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska. Územie tvoria prevažné časti Záhorskej (Borskej) nížiny, Malých Karpát, Trnavskej pahorkatiny a Podunajskej nížiny. Trnavský kraj spoluvytvárajú tri svojrázne regióny, na severozápade Záhorie, v centrálnej časti Trnavský región a na juhu oblasť Žitného ostrova. Nachádza sa prevažne v západnej časti historickej Bratislavskej stolice a na severe na území priľahlej historickej Nitrianskej stolice. Regióny, ktoré spoluvytvárajú Trnavský kraj vynikajú svojráznosťou osídlenia, ľudovej architektúry, miestnymi kultúrnymi prejavmi a zvykmi. Na juhozápade Trnavský samosprávny kraj hraničí s Bratislavským krajom, na západe s Rakúskom, na juhu s Maďarskom, na východe s Nitrianskym krajom, na severe s Trenčianskym krajom a Českou republikou. Toto územie patrí k najstarším kultúrnym oblastiam Slovenska, čo dokladujú mnohé nálezy pravekého osídlenia, z ktorých hádam najznámejšia je „Moravianska venuša“. Najmä vďaka priaznivým prírodným podmienkam bolo toto územie intenzívne osídľované. Vystriedalo sa tu mnoho národov a kultúr. Kelti, Germáni, Slovania a na juhu starí Maďari osídľovali najmä nížinné oblasti. Nížinné hradisko v katastri obce Pobedím je jedným najstarších dokladov slovanského osídlenia na Slovensku. Bohaté sú doklady osídlenia aj z čias Veľkej Moravy i poveľkomoravského obdobia. Počiatky staromaďarského osídlenia siahajú do prvej polovice 10. storočia. Územie regiónu bolo začlenené do ranofeudálneho Uhorského štátu v 11. storočí. Veľmi dobré klimatické podmienky a žírna pôda najmä v centrálnej oblasti mali priaznivý vplyv na ďalší rozvoj. Už v 13. storočí osídlenie bolo pomerne husté a tvorili ho prevažne roľnícke alebo vinohradnícke sídla a už v tomto období sídlo a centrum kraja Trnava sa stala slobodným kráľovským mestom. V neskoršom období mestské výsady postupne získali Hlohovec, Skalica a Štvrtok. Významnými centrami boli tiež Holíč, Senica, Šaštín, Častá, Šamorín, Dunajská Streda, Veľký Meder a Štvrtok na Ostrove. V polovici 15. storočia sa rozšíril počet sídiel, ktoré získali právo konať trhy o Chtelnicu, Šintavu, Vrbové, Boleráz, Dolné a Horné Orešany, Smolenice, Cífer a Sládkovičovo. V 16. storočí k nim pribudli Piešťany a Radošovce, v 17. storočí Leopoldov, Sereď a Galanta. Na rozvoji remeselnej výroby, obchodu i vinohradníctva sa významne podieľali Nemci, ktorí prichádzali najmä v období veľkej kolonizácie. V džbankárstve vynikali Habáni, ktorí sa usídľovali na Záhorí a po roku 1622 aj v Chtelnici a Dechticiach. V 16.-17. storočí prevažnú časť územia regiónu ťažko postihli turecké nájazdy a stavovské povstanie. V 18. a 19. storočí dochádza opäť k výraznému rozvoju, najmä poľnohospodárstva, ktoré vtislo celému regiónu jeho vlastný neopakovateľný ráz. Je to obraz žírnych polí a malebných vinohradov, na Záhorí i Malokarpatskej oblasti množstva ovocných sadov a záhrad. Rozvíjal sa chov dobytka, koní a oviec. Stále viac vzrastal význam miest. Hlohovec, Galanta sa stávajú centrami remeselnej výroby, Sereď, ktorá získala výsady trhov a jarmokov až v roku 1642 sa v tomto období vyvinula v dôležité obchodné centrum južného Považia. Piešťany sa už v 19. storočí stávajú svetoznámym kúpeľným mestom. Prirodzeným centrom regiónu je mesto Trnava, jedno s najstarších a najvýznamnejších miest na Slovensku. Vznikla ako kupecká osada na križovatke obchodných ciest. V stredoveku patrila medzi hlavné strediská remeselnej výroby na Slovensku. Vynikala najmä v oblasti spracovania kovov. Mesto malo právo skladu a bolo sídlom hlavným tridsiatkových staníc. V roku 1543 sa Trnava stala sídlom ostrihomského arcibiskupa a kapituly a v roku 1635 aj sídlom univerzity. Trnava bola tiež významným ohniskom slovenského národného života, od roku 1792 tu sídlilo Slovenské učené tovarišstvo. Žili tu a pôsobili osobnosti ako Ján Amos Komenský, Ján Hollý, Anton Bernolák, Štefan Moyzes, Mikuláš Schneider Trnavský. Mesto vyniká veľkým počtom kostolov a sakrálnych stavieb. Po roku 1846, kedy bol do prevádzky odovzdaný úsek konskej železnice medzi Bratislavou a Trnavou dochádza aj v Trnave k rozvoju manufaktúrnej a neskôr priemyselnej výroby, čo prispieva i k ďalšiemu rozvoju mesta. Dokladuje to otvorenie Kráľovského divadla.